Choď na obsah Choď na menu
 


POSVÄTENIE EVANJELICKÉHO CHRÁMU

 

Tá túžba prišla, je pravdivá, sen je skutočnosťou.

 

                 Boj, ako život sám. A hlavne život vo viere. Vieru nám odovzdávali starí rodičia, rodičia aj bez chrámov, ktoré zostávali snom, prianím. Modlili sme sa a spievali sme zo spevníka doma, v nedeľu, po obede celá rodina. A tak ako v živote, po neprekonateľných situáciách prišiel nový deň, deň sviatočný, slávnostné služby Božie "Posvätenie chrámu"!

               Už pred slávnostným začatím sa schádzali občania Sliača a okolia, aby privítali a pozdravili vtedajšieho brata biskupa ZD Ivana Osuského, bratov farárov, primátora mesta a ostatných vzácnych hostí, ktorých počet spolu s veriacimi aj katolíkmi, niekoľkonásobne prekročil kapacitu nového chrámu.

               Ťažko sa opisuje celý slávnostný priebeh, slová br.biskupa, ostatných bratov farárov, príhovor námestnej sestry farárky a iných hostí, zvlášť keď ešte všetci prežívame emócie z tejto výnimočnej slávnostnej príležitosti, z prvých pravidelných služieb Božích už prvú nedeľu po uvedenej slávnosti.

               Treba však ešte raz pripomenúť a vysoko ohodnotiť celý slávnostný priebeh, vystúpenie spevokolu dospelých, hudobný doprovod zborového kantora p. Balku, spev mládežníckeho kolektívu. Nie je náhodou, že v jednotlivých spevokoloch neúčinkuje už len pár jednotlivcov, ale sú to už desiatky dospelých a mladých. Ten krásny prejav mládeže predstavil priam symbolicky život v zbore, žačiatok trochu neistý, no len malý okamih, potom ako pravidelný rytmus hrona, krásny a čistý.

              Je to výsledok mimoriadnej aktivity a obetavej práce námestnej hronseckej p. farárky Mgr. Anny Jakušovej, ktorá od svojho nástupu do ev. zboru a.v. v Hronseku sa najviac venuje deťom. Okrem pravidelnej výučby náboženstva, prázdninových aktivít, nácviku programov na rôzne slávnosti, určite obsahuje mnohonásobne viac hodín, ako každý iný pedagóg. Do týchto všetkých činností sa začala uskutočňovať výstavba nového chrámu a práca v evanjelickom zbore bola už v podvedomí aj u predstaviteľov mesta, čo kladne hodnotil a upomenul v liste z nemecka, pre fin. pomoc cirkvám v strednej Európe, či v osobnej prítomnosti a zhodnotení člen nadriadenej inštitúcii v Bratislave.

Preto všetci ďakujme a prosme za požehnanie.